Múka je vyrábaná z obilia. To ľudia pestujú už tisícky rokov. Jej pôvodom je Mezopotámia, konkrétne povodie Tigrisu a Eufratu. Prvé doložené zmienky o výskyte jačmeňa a pšenice, pochádzajú ešte z obdobia neolitu, teda mladšej doby kamennej. Ako kultúrnu plodinu, ju začali ľudia pestovať približne šesť tisíc rokov pred našim letopočtom. Pšenica ako ju poznáme dnes, však prešla komplikovaným šľachtením.

mouka

Zo svojej domoviny sa okolo šestnásteho storočia, dostala do Južnej Afriky a následne do Austrálie. Dnes je pestovaná hlavne v Európe a Severnej Amerike. Zastáva druhú priečku v celosvetovej veľkosti pestovateľskej plochy a to hneď za ryžou.

Ako vzniká múka

Väčšina pestovanej pšenice, je v dnešnej dobe spracovávaná práve na múku. Tá vzniká mletím zŕn. Podľa hrúbky mletia, potom vzniká múka hladká, polohrubá, alebo hrubá. Poznáme dva spôsoby spracovania pšenice. Z nelúpaných zŕn sa vyrába celozrnná múka a z tých ošúpaných, klasická biela. Ak sa teda neviete rozhodnúť, ktorá múka je zdravšia, spomeňte si na spôsob ich výroby. Hrubá celozrnná múka prejde v podstate najmenšími úpravami, takže ju môžeme pokladať za najzdravšiu.

Zdravá, alebo nezdravá

Najviac odsudzovanou zložkou múky je glutén, teda lepok. Mnohým ľuďom spôsobuje alergiu. Ide o takzvaný nekompletný proteín, takže nie je plnohodnotnou látkou pre organizmus. Možno ste netušili, že vláknina spôsobuje hnačky. Práve v múke sa je nachádza požehnane, až trinásť percent.

obilniny

Naopak je veľmi vhodnou surovinou, ak telu potrebujeme dodávať viac živín. Tie potrebujeme hlavne pri športovaní, chorobe, alebo v detskom období, kedy telo rastie. Táto skutočnosť je však zároveň zodpovedná za to, že múku by sme nemali konzumovať pri diéte.
Ak práve nejakú držíte, ale nechcete sa vzdať múčnych jedál, môžete vyskúšať iné, ako pšeničné múky. Pomerne bežne sa dnes môžete stretnúť napríklad s hrachovou, tekvicovou, sezamovou, alebo ďalšími desiatkami netradičných múk.
Ďalšou výhodou je jej ľahká stráviteľnosť a v niektorých prípadoch, dokáže jej konzumácia predchádzať vzniku niektorých chorôb. Ide napríklad o reumu, alebo cukrovku.